Ľudový kroj

Ľudový kroj

Súčasťou ľudového kroja obyvateľov Malcova, ale aj okolitých dedín boli kedysi staré teplé kožuchy, širice, haleny, súkenné nohavice, lajbriki, kabanice, čižmy, krpce a podobne, ktoré sa rokmi vytratili zo životnej scény Malcovčanov.

Mužský odev

     Súčasťou mužského kroja určeného na zimu bola utkaná košeľa, súkenné nohavice hološne, remenný opasok čuhi, kabanica – huňa, ornamentovaný teplý kožuštek kušniermi vyrábaný, široký klobúk a krpce. Neskôr, po prvej svetovej vojne, sa mužský ľudový kroj o niečo zmodernizoval. Muži začali nosiť doma utkané biele plátenné nohavice drelichové, ktoré sa robili na spôsob vojenských nohavíc – priliehali k telu a dole boli celkom úzke. Hornú časť nohavíc zdobila čierna šnúra. Obľúbenými sa stali aj kúpené kabáty geroki, lajbriki a dlhé pánske kabáty, ktoré nahradili dovtedajšie širice. Doma robené kapce a krpce zanikli a boli nahradené čižmami a topánkami. Nosili sa aj kapce filce, robené novým spôsobom. Široký remenný opasok čeres sa už po vojne vôbec nenosil a ťažko ho bolo nájsť čo i len na ukážku. Počas svetovej vojny bola totiž veľká núdza o remene, z ktorých sa robili krpce alebo podošvy na čižmy.

     Mládenecký parobský odev vyzeral trošku ináč, a to najmä po vojne, kedy sa domácky robené súkenné šaty stali pre mládencov minulosťou. Do módy prišiel malý klobúk s umelo robeným pierkom od milej alebo čiernym pštrosím perom, kúpený kabát a letný lajbrik s husto prišitými gombíkmi, ktoré slúžili ako ozdoba, ale boli aj určitým znakom pýchy. Aj v obúvaní nastal značný progres. Parobci dávali prednosť čižmám, bakančám či topánkam pred krpcami.

Kroj sa nosieval veľmi zriedkavo, aj to len vo všedné dni. Vo sviatočné dni mal hlavné slovo pánsky oblek: pánsky klobúk, kabát, lajbrik, bričesové nohavice, boksové topánky, košeľa s tvrdým golierom a hodvábnou mašličkou.

Ženský odev

     Ženský ľudový odev bol na tom niečo lepšie, bol zachovalejší ako mužský odev, aj keď väčšiu zásluhu na tom mali staré ženy.

     Súčasťou ženského ľudového kroja bol ručník na hlavu chustka, chustečka, ručník hrdlový, tzv. šafolka na šiju, kabát – lajbrik, sukňa, zásterka – šurc, čižmy, krpce, topánky. To všetko nosievali staršie ženy.

     Mladšie dievky vlastnili iné honosnejšie oblečenie. Mali zamatové kabáty i lajbriki, fabrické i hodvábne pančuchy a miesto čižiem si obúvali lakové alebo boksové topánky. Ich odev bol zväčša bielej alebo bledo-belasej farby, ktoré boli vtedy obľúbené. Čo najdlhšie sa zachovalo, bolo „kvietkavé“ a „bodkavé“ tmavomodré farbiarske rúcho, ktoré bolo možné vidieť u žien v strednom a staršom veku.

     Národný kroj bol neodmysliteľnou súčasťou života slovenského ľudu v dávnej minulosti. Čas však urobil svoje a krojovaný odev chtiac-nechtiac celkom ustúpil modernému oblečeniu. V Malcove a na okolí sa tento tradičný spôsob obliekania začal vytrácať už po prvej svetovej vojne a pravdepodobne aj o niečo skôr.

Zdroj: MOLČANOVÁ, J. Hudobno-folklórne tradície obce Malcov a možnosti ich využitia v školskej a mimoškolskej praxi: diplomová práca: UPJŠ Košice, PF Prešov, Katedra hudobnej výchovy, 1996. In MLYNARIČOVÁ. Ľ. MALCOV: vyd. Obec Malcov. 2006. s. 46-47. ISBN 80 – 969 569 – 2 - 2.